PÁKISTÁN
LÁHOR/soudsystem
baletní ethno-horror
-nečekané zpěvy
-chrlení přímé vznešenosti
-pornografické prvky
-prachová skrýš
na jednom jevišti společně účinkují:
XXXH´X XOˇXXOXX, DNO, Kašel miminka, Dekadentní divadlo Beruška, Vichr z hor
Jako speciální host samotný Rubáš
Osoby a obsazení:
XXXH´X XOˇXXOXX (Ostrava): Kouzelník (Já), Gérard Hudeček (Superego), Adélle (Gejša, fitness-firl, tlouštík), Nikki (fitness-girl, intelektuálka, tlouštík)
DNO (Hradec Králové): Johana (Thaichichi), Klára (fitness-girl, ethno-intelektuálka, tlouštík)
Dekadentní divadlo Beruška (Hranice): Králíček (Ego), Zelený (přízrak, lékař, intelektuál)
Vichr z hor (Jablonec): Samotný Rubáš (majitel čajovny)
Kašel miminka (Fryšták): hudba
27. prosince 2003, Hranice, Kino Svět
Fotografie: Markéta Lisá
ORIENTÁLNE DIVY KLESLI V PAKISTÁNE NA DNO
LÁHOR (REUTERS, kl) - Zvuk bubnov a akordeónu znie úzkymi uličkami starého pakistanského mesta Láhor. Tak na seba sa upozorňujú dievčatá z Híra Mandí (Diamantový trh), keď hľadajú mužov, ktorí im zaplatia za tanec a potom za sex. Táto najpreslávenejšia štvrť Pakistanu s červenými lampami však už len matne pripomína tradíciu háremov.
Rovnako, ako väčšina vykričaných štvrtí Orientu, vznikla Híra Mandí v 16. storočí v blízkosti panovníckeho paláca. Bola domovom orientálnych tanečníc, ktoré zabávali vládcov. Dnes je táto štvrť plná smutných príbehov. Namiesto orientálnych tanečníc s ladnými pohybmi sa tu len mladé dievčatá pohybujú v rytme hudby z magnetofónu. ,,Už nikto tu neštuduje klasický tanec," sťažuje sa obchodník Jusúf Salahuddín.
Aj po skončení éry mocných panovníkov mali dievčatá z Diamantového trhu svojich vplyvných patrónov, ale dnes je politika celkom proti nim. Najmä odkedy v roku 1975 vláda Zijáula Haka zatlačila prostitútky do podzemia. Dnes je tanec v štvrti povolený od 11. h do jednej v noci, ale prostitúcia je oficiálne zakázaná. Väčšina z dievčat žije v skromnej izbičke a je nútená šliapať chodník po celom meste za 500 rupií (osem dolárov). ,,Pred 20 rokmi som sa vydala a o tri roky neskôr ma sem manžel predal za peniaze," sťažuje sa 36-ročná Šigufta. Štvrť každú noc obkľúči polícia s jediným cieľom, dostať od návštevníkov aj samotných tanečníc úplatky. ,,Už sem nikto nechce chodiť," hovorí Ikbal Husajn, syn tanečnice. On unikol smutnému osudu tejto štvrte tak, že sa stal maliarom a profesorom akadémie umení. Tento pakistanský Lautrec maľuje práve tanečnice.